Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú.

Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry.

Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou.

Krátke správy z vedy

Tmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme.

Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla.

Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov.

Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.