Je to jedna z najväčších kozmických záhad. Alebo teda, donedávna bola. V kozme sa totiž objavujú extrémne, veľmi rýchle a krátke rádiové záblesky, ktoré majú ohromnú energiu.

Dokonca aj vedci pripúšťali, že nevieme vylúčiť ich umelý pôvod. Zdá sa ale, že teraz astronómovia túto záhadu rýchlych rádiových zábleskov vyriešili. A pomohla im v tom naša vlastná galaxia.

Tento týždeň si v podcaste Zoom odpovieme, ako asi vznikajú rýchle rádiové záblesky, zistíme, že odpad a odpadky recyklovali už starovekí Rimania a ako sa vedci snažia zbaviť detskej obrny novou vakcínou.

Krátke správy z vedy

Poľnohospodárska pôda, ktorá bude v budúcnosti potrebovať umelé zavlažovanie, môže byť až štyrikrát väčšie, ako hovorili doterajšie odhady. Nový výskum hovorí, že staršie modely nebrali dobre do úvahy zmeny v populáciách a dostupnosť vody.

Astrobiológovia idú otestovať zariadenie, ktoré bude na Marse hľadať stopy života. Test prístrojov, ktoré ponesie rover Perseverance, sa odohrá v juhoaustrálskej púšti. Pristroj sa tam pokús nájsť stopy skorého života na Zemi.

Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách. Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, viac ako 3,5 miliardy ľudí bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia.

NASA uzavrela sú súkromnými vesmírnymi spoločnosťami kontrakty na pristávací modul, ktorý by dostal ľudí späť na Mesiac. O vývoj sa pokúsia napríklad SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa. NASA chce, aby astronauti pristáli na Mesiaci do roku 2024.