Bolo to divoké obdobie. Po zavraždení Júlia Cézara sa Rím zmietal v chaose, triumvirát skončil vo vzájomných bojoch, dobové záznamy hovoria o chlade, neúrode a hladomore.

Teraz však vedci prišli s vysvetlením, ktoré by časť týchto fenoménom mohlo vysvetliť. Na opačnej strane planéty sa totiž odohral obrovský výbuch sopky.

Tento týždeň sa pozrieme na spojitosť medzi vulkanizmom a koncom rímskej republiky, zistíme, prečo by sme pri splachovaní toalety ju mali zakrývať doskou a dozvieme sa, že pod Austráliou sa ukrýva rozsiahla sieť podvodných riek.

Krátke správy z vedy

Pri Stonehenge objavili veľké podzemné šachty, ktorých vek sa odhaduje na približne 6500 rokov. Vytvárajú dvojkilometrový kruh, sú široké viac ako desať metrov a hlboké približne päť metrov. Kedysi mohli vytyčovať akúsi hranicu posvätnej oblasti.

Vedcom sa podarilo opeliť stromy pomocou špeciálnych mydlových bublín. Japonskí výskumníci vytvorili bubliny, ktoré obsahovali peľ a pomocou bublifukových pištolí nimi opelili ovocné stromy. Táto nová metóda mala až 95-percentnú úspešnosť.

Baktérie v našich črevách sú zrejme oveľa dôležitejšie, ako sme predpokladali. Nový výskum naznačuje, že existencia a množstvo niektorých baktérií v našich tráviacich systémoch ovplyvňuje špecifické zmeny v našich DNA.

Na bývalej planéte Pluto mohol byť kedysi tekutý oceán a dodnes mohol zostať hlboko pod jeho ľadovým povrchom. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa odvoláva na podmienky, za akých toto teleso vznikalo. Scenár takéhoto horúceho štartu je v rozpore s hypotézami, ktoré hovoria, že Pluto vznikol ako studený objekt zo skál a ľadu.