Už to sme považovali za zlý scenár. Ak by sa do konca storočia naša planéta oteplila o jeden a pol stupňa, prinieslo by to množstvo problémov.

Lenže, v skutočnosti bude naša budúcnosť oveľa horšia a momentálne sa rútime do katastrofy. Tento nárast je totiž podľa nového výskumu veľmi nepravdepodobný a naša planéta sa v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí oveľa výraznejšie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom zahľadíme na neveselú budúcnosť, ktorá čaká nás aj celú planétu, vyberieme sa za veľkým archeologickým objavom na Slovensku a pozrieme sa, ako vedci oživili milióny rokov staré mikróby.

Krátke správy z vedy

Ani po polroku nedokážeme povedať, či je Covid-19 citlivý na počasie. Naznačuje to nové preskúmanie dát, na základe ktorých sa nedá povedať, či je pravdepodobnejšie, že sa ľudia nakazia v teplom alebo v chladnom počasí.

Nová štúdia naznačuje, že ani najstaršie stromy na planéte nie sú nesmrteľné. Medzi biológmi totiž prebieha debata, že niektoré organizmy, špeciálne isté ginká, môžu obchádzať proces biologického starnutia. Výskum ale teraz ukazuje, že aj tieto mechanizmy majú isté limity.

Kiahne mali už Vikingovia a zrejme prispeli k ich šíreniu po celej Európe. Znamená to, že toto ochorenie je staršie, než sme sa domnievali. Dosiaľ sme mali najstaršie dôkazy o kiahňach zo 17. storočia aj keď odborníci špekulujú, že vyskytovať sa mohli už pred 10-tisíc rokmi.

Proti rezistentným mikróbom by nám mohli pomôcť aj tisícročné recepty. Vedci teraz zistili, že jeden stredoveký prípravok z cesnaku, cibule, vína a žlčovej soli dokáže účinne zabíjať niektoré baktérie vytvárajúce biofilmy, vrátane odolného zlatého stafylokoka.