V roku 1670 sa na severnej oblohe v súhvezdí Labuť rozžiaril nový objekt. Tam, kde predtým nič nebolo, sa zrazu objavila hviezda, ktorá zas postupne mizla. Do dejín sa tento úkaz zapísal pod menom CK Vulpeculae ako najstaršie pozorovanie takzvanej novy. Dochádza k nej vtedy, keď sa zrazia dve bežné hviezdy.

Najnovší výskum v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society však ukazuje, že dávny úkaz nebol nova, ale celkom nový typ zrážky, ktorý vedci nepoznali.

Nova je podľa definície výsledkom stretnutia dvoch hviezd. Najčastejšie ide o hviezdu hlavnej postupnosti, akou je napríklad aj Slnko, a bieleho trpaslíka, ktorý je konečným štádiom života takýchto hviezd.

--

Ďalšie správy z vesmíru

Ďalší teleskop NASA mal problém, prepol sa do núdzového režimu. Ťažkosti po Hubblovom vesmírnom ďalekohľade má aj teleskop Chandra na obežnej dráhe Zeme. Zrejme ide o zlyhanie gyroskopu.

Pri neúspešnom štarte Sojuzu prišlo Rusko aj o unikátny bioprinter. Zariadenie malo poslúžiť na vôbec prvú tlač biologických objektov vo vesmíre. Astronauti mali s pomocou biotlačiarne "vypestovať" malé vzorky ľudskej chrupavky a štítnej žľazy hlodavcov.

Astronómovia prakticky zdvojnásobili počet takzvaných FRBs, rýchlych rádiozábleskov z ďalekého kozmu. Pomohol im v tom austrálsky teleskop CSIRO. Dnes stále nevieme, čo tieto pulzy spôsobuje.