Veda na dosah

Věda a technika

Spôsob chovu sliepok je odrazom spoločnosti. Ako sú na tom Slováci?

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté.
Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom.
Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál.
V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie.
V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc.
Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok.
Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa presadil zákaz klietkového chovu sliepok  len nedávno, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny,ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.
Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na <a href="https://www.youtube.com/playlist?list=PLYvt3SMlRFlzuFHlXOqKw3Q2WAinUeIqY">Youtube kanáli CVTI SR </a>, na platforme <a href="https://anchor.fm/veda-na-dosah">Anchor</a> a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad <a href="https://open.spotify.com/show/0B10f12dFle9jq9J8Vl5Yj">Spotify</a> či Apple podcasts.
RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfaru predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 "Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté.
Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom.
Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál.
V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie.
V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc.
Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok.
Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa zákaz klietkového chovu sliepok ešte nepresadil, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny, ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.
Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na <a href="https://www.youtube.com/playlist?list=PLYvt3SMlRFlzuFHlXOqKw3Q2WAinUeIqY">Youtube kanáli CVTI SR </a>, na platforme <a href="https://anchor.fm/veda-na-dosah">Anchor</a> a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad <a href="https://open.spotify.com/show/0B10f12dFle9jq9J8Vl5Yj">Spotify</a> či Apple podcasts.
RNDr. Ľubor Košťál CSc. a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfare predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9 "Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Aplikace Youradio Talk

Spôsob chovu sliepok je odrazom spoločnosti. Ako sú na tom Slováci?

Poslechněte si podcast