Podarí sa stabilizovať rast ľudskej populácie?
Neustále narastajúci konzum, klimatické zmeny a udržateľnosť života na planéte ako takého apeluje okrem iného aj na stabilizáciu rastu ľudskej populácie.
Všetky moderné a postmoderné spoločnosti zažívajú dynamické starnutie obyvateľstva, spôsobené nižšou pôrodnosťou a predlžovaním života za prítomnosti posunu početnejších generácií do vyššieho veku. Na túto skutočnosť sa dá pozerať pozitívne aj negatívne, záleží na problematike, ktorú chceme riešiť a optike pohľadu.
Úplne prvou krajinou, ktorá začala prechádzať demografickou tranzíciou (revolúciou) a bola tak konfrontovaná s procesom demografického starnutia, bolo Francúzsko. K zmene systému demografickej reprodukcie postupne dochádzalo viac ako jedno storočie. Na druhej strane napríklad v ázijských krajinách sa takáto demografická zmena realizovala po druhej svetovej vojne, často pritom trvala len pár desaťročí. Slovensko nebolo výnimkou a predmetné posuny v reprodukčnom správaní sa tu odohrávali približne od konca 19. storočia do 50. rokov. K ďalším výrazným, dynamicky prebiehajúcim a v mnohých aspektoch historicky jedinečným transformačným zmenám demografickej reprodukcie, prichádza v našom priestore od začiatku 90. rokov.
Kedy dôjde k demografickej tranzícii aj v subsaharskej Afrike a ako dlho to môže trvať? Ako sa mení štruktúra slovenskej spoločnosti? Ako sa vyvíja rozvodovosť Slovákov a Sloveniek? Ako sa darí čeliť zmenám rómskej populácii? Na tieto, ale aj rôzne iné demografické otázky, sa pokúsime odpovedať v podcaste Veda na dosah.
Doc. RNDr. Mgr. Branislav Šprocha, PhD. je samostatný vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume a práci sa dlhodobo venuje problematike populačného vývoja Slovenska a jeho regiónov, transformácii reprodukčného správania a populačných štruktúr po roku 1989, problematike demografického obrazu rómskeho obyvateľstva na Slovensku a tiež konštrukcii populačných a odvodených prognóz.
Od roku 2007 je vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného demografického centra pri INFOSTATe a od roku 2009 vedeckým pracovníkom Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V roku 2015 sa stal vedúcim Výskumného demografického centra.