Veda na dosah

Věda a technika

Bez 5G by bol prenos dát v blízkej budúcnosti energeticky neudržateľný

Veda je veľmi dôležitá a je našim svetlom pre budúcnosť. Podcast Veda na dosah vytvorilo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) za účelom dostať vedu a zaujímavé vedecké poznatky bližšie k ľuďom zrozumiteľným jazykom.

O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom.
Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Pre siete 5G bude potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako to bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy  však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi , ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie.
Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by  ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie . Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, ako napríklad 5G, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit.
V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka „internet vecí“? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia ? Kedy možno očakávať nástup 6G? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.
Ing. Milan Ťapajna, PhD. pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) pre prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 - 10 kV). Nasedenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.

O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom.
Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Pre siete 5G bude potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako to bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy  však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi, ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie.
Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by  ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie. Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, ako napríklad 5G, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit.
V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka „internet vecí“? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia ? Kedy možno očakávať nástup 6G? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.
Ing. Milan Ťapajna, PhD. pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) pre prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 - 10 kV). Nasedenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.

Aplikace Youradio Talk

Bez 5G by bol prenos dát v blízkej budúcnosti energeticky neudržateľný

Poslechněte si podcast