Výklus: Etiópčania chcú mať istotu, že pobežia pomaly. Trénujú preto v hustom lese

Aj keď africkí bežci dominujú vytrvalostnému behu už viac ako polstoročie, stále o nich mnohé nevieme.

Platí to hlavne o Etiópii, ktorú odborníci aj bežci vyhľadávajú omnoho zriedkavejšie ako susednú Keňu.

Zmeniť by to chcel škótsky antropológ a vynikajúci bežec s medzinárodnými kvalitami Michael Crawley, ktorý strávil v Etiópii 15 mesiacov.

Počas nich sa snažil čo najviac splynúť s miestnou bežeckou komunitou. Vstával o tretej ráno kvôli dlhým behom v hustom lese, učil sa cudzí jazyk a jedol tamojšie jedlá.

Dokonca sa zúčastnil niekoľkých pretekov a ako sám priznáva, pri každom štarte bolo jeho základným cieľom, aby ho ostatní nepredbehli o kolo.

Najprekvapujúcejšie je však zistenie, ako veľmi sa Etiópčania v tréningovej aj životnej filozofii líšia od svojich dávnych príbuzných z neďalekej Kene.

Beh vnímajú ako tímový šport a individuálne parametre výkonu pokladajú za druhoradé. Kľúčová je sila kolektívu.

Rovnako prekvapivá je aj forma aktívneho oddychu. Etiópčania ho berú natoľko vážne, že bežeckú pomalosť pokladajú v tréningu za takmer takú dôležitú ako rýchlosť. Aby mali istotu, že nepobežia rýchlo, trasu behu si čo najviac komplikujú.

Antropológ a bežec zo Škótska teraz o svojich zisteniach napísal knihu Out of Thin Air, na základe ktorej britský Guardian označil etiópsku bežeckú komunitu za „jednu z najneobvyklejších a najnepreskúmanejších športových kultúr“.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom.

Dnes ho pre vás pripravil Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.