Výklus: Ako vyzeral maratón na prvej olympiáde

Novodobé olympijské hry oslavujú v týchto dňoch 125 rokov. Konali sa v Aténach a bežecké disciplíny boli ich dôležitou súčasťou.

V šprinte na sto metrov skončil na treťom mieste rodák zo Slovenska, v maratóne, ktorý zažil celosvetovú premiéru, zas zvíťazil pastier z Grécka.

Práve maratón bol pre domácich fanúšikov vrcholom hier. Na atletické prvenstvo neúspešne čakali od začiatku olympiády a maratónsky beh bol poslednou príležitosťou na zmenu.

Keď poslovia na koňoch priniesli na olympijský štadión správu, že sa domáci bežec blíži do finále na prvom mieste, 80-tisícový olympijský štadión vybuchol od radosti.

O pár minút neskôr už diváci vítali v cieli nového národného hrdinu.

Bežec z chudobných pomerov zvládol 40-kilometrovú trať tesne pod tri hodiny, aj keď bežal oblečený v ľudovom kroji.

Čo na tom, že by dnes Spyridon Louis zostal za najlepšími o viac ako hodinu.

Podľa viacerých zdrojov sa na štart maratónu postavila aj Grékyňa Stamata Revithiová, no organizárori jej nedovolili bežať. Zakladateľ novodobých hier Barón Pierre de Coubertin konštatoval, že účasť žien by bola „nemiestna a nezaujímavá“.

Prvý olympijský maratón si preto odbehla na druhý deň sama.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom.

Dnes ho pre vás pripravil Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.