Za tejto vlády dlh Slovenska narastie najviac. Tvrdí ekonóm Šuster. Prečo sa premiér v téme dlhu mýli?

Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty - smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur.

Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižší než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli. V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Podľa najnovších oficiálnych údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad dosiahol dlh verejnej správy Slovenska úroveň 61,4 % HDP. V absolútnych číslach to predstavuje rekordných 84 miliárd eur. Medziročne ide o nárast o viac ako 6 miliárd eur. Prekročením maastrichtskej hranice 60 % HDP sa dlh dostal do najvyšších sankčných pásiem našej ústavnej dlhovej brzdy, čo v uplynulých týždňoch viedlo napríklad k povinnému hlasovaniu o dôvere vláde v parlamente. Okolo interpretácie tohto čísla ale momentálne prebieha intenzívna debata: Premiér a ministerstvo financií zdôrazňujú, že náš dlh je stále výrazne pod priemerom Európskej únie (ten je na úrovni cca 82,8 %) aj eurozóny (okolo 88 %), a poukazujú na to, že ratingové agentúry nám potvrdzujú stabilný výhľad.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a finanční analytici naopak varujú pred rýchlosťou, akou zadlženie narastá, a pred faktom, že ako menšia, vysoko otvorená ekonomika si na finančných trhoch požičiavame peniaze drahšie než niektoré podstatne zadlženejšie, no väčšie krajiny eurozóny a pripomína aj negatívny demografický vývoj Slovenska. V roku 1993 štartovalo samostatné Slovensko s dlhom na úrovni okolo 25 % HDP v roku 2008 dosiahol iba 28,6 % HDP. V dôsledku globálnej finančnej krízy však Okolo roku 2013 prekročil hranicu 54 % HDP, na čo parlament reagoval prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. dlhovej brzdy). Najnovšie dáta Štatistického úradu SR ukazujú, že v roku 2025 dlh prvýkrát prekročil maastrichtskú hranicu 60 % a vyšplhal sa na úroveň 61,4 % HDP (nominálne atakuje hranicu 84 miliárd eur).