V prípade šikany tu panuje zákon mlčania, hovorí obeť takýchto praktík I. Šáteková.

V prípade šikany či obťažovania u nás zvykne platiť zákon Omerty. Je to jednoduchšie, nehovoriť. Tak sme asi vychovaní: Zohnúť chrbát, nestažovať sa a ísť ďalej. Hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková, jedna z obetí dlhoročných šikanóznych praktík na pôde bratislavskej VŠVU. Šikanujúci pedagóg na akademickej pôde končí, no podľa Šátekovej je tu ešte mnoho podobných, no nepopísaných príbehov. Po rokoch šikany, ponižovania, zneužívania moci a dokonca i obťažovania svojich vlastných študentiek a študentov šikanujúci profesor na akademickej pôde napokon končí. Vysoká škola výtvarných umení sa ústami svojej rektorky obetiam ospravedlňuje a sľubuje zriadenie všemožných nástrojov a mechanizmov ako tento problém riešiť, ale ako mu aj predchádzať.  Je to však naozaj dosť? A prečo sa to vlastne celé roky ticho tolerovalo alebo prehliadalo? Ako fungovali takéto praktiky zneužívania moci? A napokon, ako sa žije v tieni takejto traumy a dlhodobého poškodzovania povesti i vnútorného pokoja? Téma Rána Nahlas s výtvarníčkou Ivanou Šátekovou, jednou z obetí šikanujúceho profesora, ale zároveň aj jednej z iniciátoriek otvorenia tohoto problému, ktoré napokon viedlo k aspoň akému takému riešeniu.   “Nerobila som to preto, aby som sa pomstila, nerobila som to vôbec kvôli sebe, ale mojou motiváciou bolo, aby sa už konečne začalo niečo meniť. Práve to, že som matkou dvoch detí, bolo to najdôležitejšie v mojom rozhodnutí to riešiť, že už asi nie je ten čas, aby moje deti študovali na takýchto školách, “ hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková. Ráno Nahlas o problematike šikany a zneužívania moci na akademickej pôde. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský