Trump chce viac než vplyv. Podľa politológa Láštica ide o expanziu územia

Po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura Spojené štáty americké otvorene hovoria o svojom záujme o venezuelské ropné bohatstvo. Administratíva Donalda Trumpa zároveň stupňuje tlak na Dánsko v súvislosti s Grónskom. Znamená to zásadný posun v americkej zahraničnej politike? A môže to viesť až k oslabeniu NATO? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová s analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom a politológom Erikom Lášticom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Pavol Valík v úvode diskusie upozornil, že monitoring dezinformačnej scény ukazuje dominanciu ekonomických tém. Ako príklad uviedol tvrdenie, že euro stratilo 88 % svojej hodnoty. „Toto tvrdenie síce pochádza od ekonóma Radovana Karpiša, no je vytrhnuté z kontextu, v ktorom ho pôvodne použil. Bez tohto kontextu je interpretované zavádzajúco,“ vysvetlil Valík.

Zároveň poukázal na pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia, že na Ukrajine sa v skutočnosti nevedie vojna.

V súvislosti s americkým zásahom vo Venezuele Valík zdôraznil, že politici naprieč politickým spektrom sa zhodli na tom, že ide o porušenie medzinárodného práva.

Na sociálnych sieťach sa zároveň objavilo množstvo videí a fotografií, ktoré mali zobrazovať americkú operáciu. „Mnohé z nich boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Kolovali napríklad falošné videá útoku USA na Venezuelu či údajného odvlečenia Madura,“ dodal Valík. Podľa neho boli v prvých hodinách zmätené aj samotné médiá, ktoré nedokázali okamžite rozlíšiť autentický obsah od manipulácií.

Politológ Erik Láštic uviedol, že kroky Spojených štátov ho neprekvapili. „Momentálne sledujeme rozhodnutia, ktoré sa výrazne vymykajú doterajšej skúsenosti s americkou zahraničnou politikou,“ povedal.

Podľa neho je náročné presne rekonštruovať motívy americkej operácie, keďže samotná Trumpova administratíva ponúka viacero, často protichodných vysvetlení.

Po zásahu vo Venezuele sa objavila kritika, že Spojené štáty legitimizujú ruskú agresiu. Láštic však upozorňuje, že Rusko takéto „vonkajšie ospravedlnenia“ nepotrebuje. „Ruské zásahy v Gruzínsku či inde to dokazujú,“ dodal.

Pri Grónsku sa podľa Láštica naplno ukazuje Trumpova obsesia vlastníctvom. „Trump chce expandovať Spojené štáty americké. Vyjadrenia o Grónsku, ale aj o Kanade či Paname, sú toho jasným dôkazom,“ tvrdí.

Podľa politológa by prípadný vojenský zásah USA v Grónsku znamenal minimálne paralyzovanie NATO ako bezpečnostného zoskupenia.