Ringier Slovakia Media s.r.o.

Zpravodajství

Zábava

Politické zprávy

Umění

Sme krajinou kde ani umieranie nie je zadarmo. Toto sú reálne problémy, nie mimovládky, tvrdí  Stískalová (Ráno Nahlas)

Podcasty Aktuality.sk

Všetky podcasty spravodajského portálu Aktuality.sk

Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádzané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia časť bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripomína Simona Stískalová  Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme krajinou, kde sa umierania musíme báť, lebo na to nemáme, hovorí Simona Stískalová z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Musíme prestať zatvárať oči pred realitou a naservírovať si pravdu, dodáva. Asociácia sa pridala k protestu voči tzv. ruskému zákonu. Ten totiž mieri i voči tým, ktorí sa o nás starajú na poslednej ceste do večnosti."Príde smrť a bude mať Tvoje oči," napísal svojho času taliansky básnik Cesare Pavese. Áno, smrť príde po každého z nás. No a keď to napokon príde, ide i o to, či bude v jej očiach pochopenie, súcit a aspoň kúsok dôstojnosti, s ktorou môžeme odísť. Na Slovensku je to však až príliš často nedosiahnuteľná ilúzia.O smrti najradšej mlčíme a umieranie je u nás neraz sprevádzané nedôstojnosťou a zápasom o aspoň akú takú ľudskosť - neraz pritom vykúpenú poslednými úsporami či dokonca kostolnými zbierkami. Žijeme tak v krajine, kde sa ešte stále bojíme umierania - nie však pre jeho existenciálnu výzvu, ale pre hlboký nezáujem tohto štátu o ľudí i na tej ich naozaj poslednej ceste. Táto krajina tak zrejme pre umierajúcich nie je. V paráfráze na známy film bratov Coenovcov, sa tak natíska otázka: Pre koho je potom táto krajina, ak nie je ani pre tých, ktorí umierajú? "Verím, že keď si vstúpime do svedomia a zosobníme si problémy, ktoré sú tu naozaj problémami - a dobré a zlé mimovládky to nie sú, ale to s čím sa tu dennodenne stýkame - a smrť tam patrí, tak to sú tie problémy, s ktorými sa musíme ako spoločnosť zaoberať a len potom vieme spoločne žiť v takej krajine, kde sa nebudeme báť umierať - lebo si povieme, že na to nemáme," hovorí Stískalová z AHPS. O strastiach umierania na Slovensku vie svoje aj Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Tá koncom minulého roka takmer skrachovala a kvôli podfinancovaniu sa dokonca ako "charita" sama uchádzala o charitu nás všetkých."Hospice prežili vďaka darom, ale tá najväčšia časť bola, že sa samotní zamestnanci vzdávali svojich výplat v prospech hospicov," pripomína Simona Stískalová Ani dnes to hospice nemajú vôbec vyhraté no na Asociáciu sa - ako na mimovládku, už valí hnev vládnej moci, ktorá sa rozhodla Tretiemu sektoru vyhlásiť studenú vojnu. Tú vojnu pritom vedie práve s tými, ktorí tak často suplujú úlohy štátu v oblasti sociálnej, vzdelávacej či v oblasti zdravotníckej. Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti preto proti tzv. Ruskému zákonu protestuje, moc vyzýva na dialóg a svojim kolegom z údajne "politických mimovládok" vyjadruje plnú podporu i solidaritu.Ráno Nahlas, so Simonou Stískalovou z Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aplikace Youradio Talk

Sme krajinou kde ani umieranie nie je zadarmo. Toto sú reálne problémy, nie mimovládky, tvrdí Stískalová (Ráno Nahlas)

Poslechněte si podcast