Novela Ústavy z nás robí luxusný rezort pre náboženských bigotov. Vládne nám autentický primitivizmus, tvrdí Michal Havran.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?

„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“

To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.

Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť?

Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.

No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia.

Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva?

No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?

Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista.

Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Obsah epizody:

00:30 - Citace ústavní novely a varování před ohrožením státu
01:11 - Inventura problémů státu a hledání viníků v médiích a NGO
02:25 - Fico, ruská ropa a absurdní narativy; přechod k rozhovoru
03:09 - Pro koho je novela? Havran: „ponitrianské rodiny“, farský/klerofašistický model, pakt církve a politiky
05:28 - Paralelní realita místo výsledků; „biologie ZŠ“ v Ústavě, ústava má lidem pomáhat
07:01 - Komunistická rétorika, cynismus vůči víře a osobní nálepky
09:36 - Liberální demokracie jako rozšiřování práv versus exkluzivní pojetí „Slováků“
10:06 - Bezstrategie moci; kriminalizace a útoky na Šimečkovou/Šimečku a odbory
11:18 - Příliš mnoho nepřátel jako začátek konce; strategie znechucení
12:14 - Fico jako „nihilista“: šikana oponentů, dálnice jako symbol neschopnosti
13:38 - Extremisté, paralelní světy a boty; politika na sociálních sítích
15:10 - Zánik věcných debat, fanouškovství a kritérium výkonu moci
16:46 - Eskalace vulgarit a osobních útoků (Danko, „Teťovci“); „autentický primitivismus“
19:10 - Nechápání státu: Gašpar a Kaliňák bagatelizují obranu
19:45 - Generační zápas, Fico má mandát části společnosti; roztříštěná opozice od dob Dzurindy
21:17 - Má Slovensko na víc? Hlas selhal jako evropská sociální demokracie
22:39 - Tvrdá realita chudoby a „ponitrianská šlechta“; pár schopných ministrů (Drucker, Raši)
24:15 - Hodnotové štěpení (KDH vs. PS) a potřeba definovat pointu
24:51 - Bilance Fica: 14 let, „ruská ropa“, chybějící investice a staré vlaky
26:38 - Mentalita „nejde to“: výmluvy u dálnic a selhání leadershipu
27:50 - Šance pro alternativu, „trend“ vyšiněné politiky je dočasný
28:40 - Požadavek serióznosti; ztracená úroveň (alkohol v parlamentu)
29:52 - Dvojí tvář Slovenska: dědictví pogromů vs. inspirativní osobnosti; očekávaný kolaps z vnitřní hniloby
31:36 - Brain drain a „vykorenená“ elita; talenty Slovenska vs. slabá reprezentace
33:20 - Fico jako symptom; maraton změny; nenechat obětovat stát „deseti rodinám“; rostoucí naštvanost
35:28 - Potřeba společenské vize jako v roce 1989 („návrat na Západ“)
36:47 - Existenční hrozba z Ruska; ochota bránit stát; kritika pacifismu
38:14 - Je to náš stát: EU/NATO členství, odmítnutí modelu Bělorusko/Srbsko; Orbánova hranice brutality
40:02 - Režimy mlátící mládež vs. „máme to v rukou“; Štefánik jako vzor
41:29 - Pochopit Slovensko: sebevědomí vs. falešná „suverenita“; minimalizace škod a návrat k excelenci
43:13 - „Třinácté komnaty“, mýtus oběti (Mináč), závist a bigotnost; Churchillův „krev, dřina, slzy a pot“; závěr