Na ľad ho nevzali, tak sa stal majstrom sveta na žinenke. Jozef Lohyňa spomína na tvrdú kariéru
Slovenské zápasenie nikdy nemalo výraznejšiu osobnosť, akou je práve on. Rodák zo Zlatých Moraviec Jozef Lohyňa je jediným slovenským zápasníckym majstrom sveta a držiteľom olympijského bronzu zo Soulu 1988. Úspešný reprezentant prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk , kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o drsnom zákulisí tohto športu, o nespravodlivosti i o netradičnom prepojení s našou hokejovou reprezentáciou.
Málokto o talentovanom zápasníkovi vie, že ako malý chlapec túžil byť najmä hokejistom. V uvoľnenej debate priznáva, že na ranný výber na zimnom štadióne kedysi meškal len niekoľko sekúnd a tréneri ho už na ľad nepustili. Sklamanie ho napokon priviedlo k žinenke, kde so svojím bratom trénovali chmaty priamo v panelákovej izbe, čo ich susedia museli dlhé roky tolerovať. Hnevali sa len dovtedy, kým Jozef nepriniesol domov vytúženú olympijskú medailu.
Diskusia sa prirodzene preklopila aj k jeho výnimočnej spolupráci s našou hokejovou reprezentáciou. V 90. rokoch pomáhal formovať fyzickú pripravenosť zlatej generácie a dbal na to, aby hráči ako Ľubomír Višňovský, Peter Bondra či Ľuboš Bartečko mali pred náročnými sezónami v zámorskej NHL dostatočne silný krk a odolnosť voči tvrdým nárazom na mantinel. Počas letných kempov si dokonca zmeral sily s tým najväčším obrom v kabíne.
„Zdena som si tak trošku vytiahol, nech ma skúsi dať na lopatky. On mal síce vyše dva metre a sto kíl, no vtedy som mal ešte nejakú páru a zvládol som to,“ usmieva sa pri spomienke na tréningy s nekompromisným slovenským obrancom.
Presah mimo tréningového prostredia ponúka diskusia o politike a zákulisných ťahoch v športe počas hlbokého socializmu. Zápasnícka legenda otvorene opisuje krivdy, keď ho rozhodcovia z východného bloku vedome poškodili, alebo keď Sovieti prišli priamo s finančným obnosom pre súperov, aby mu prekazili cestu za vytúženým finále na majstrovstvách sveta.
Emotívnym vrcholom je však jeho spomienka na olympijské hry v Atlante 1996, kde na otváracom ceremoniáli hrdo niesol slovenskú vlajku. Práve tam po svojom poslednom víťaznom zápase zanechal na žinenke svoje zápasnícke topánky, čím definitívne a symbolicky ukončil svoju bohatú kariéru.
„Topánky som nechal v strede na žinenke a odišiel som do zákulisia. Po nejakom čase za mnou prišiel generálny sekretár a pýtal sa, či ich môže zobrať do olympijského múzea,“ opisuje svoj ikonický moment z Ameriky.
Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta tvrdého športu, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robila Slovensku fantastické meno vo svete, a dozviete sa aj to, ako na floridskej pláži obalil amerických amatérov v piesku ako rezne v strúhanke.