Investigatívny novinár ICJK: Kováčikove prípady ani zďaleka nestoja len na výpovediach kajúcnikov

Dušan Kováčik pôsobil ako špeciálny prokurátor od roku 2004, na túto pozíciu bol zvolený až trikrát a skončil až po obvinení z korupcie. Najvyšší súd SR ho právoplatne uznal za vinného a odsúdil na osem rokov odňatia slobody, dnes je však na základe intervencie od ministra spravodlivosti z cely von. V utorok rozhodol sudca Truban, že Kováčik je v ďalších dvoch kauzách vinný. Čo si máme z týchto protichodných rozhodnutí a stanovísk zobrať? Čo to znamená pre právny štát na Slovensku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom.

Frankovská v úvode zdôraznila, že mnoho dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, šíria aj politickí predstavitelia, pričom hoaxy o Kováčikovi sú súčasťou rozšíreného dezinformačného naratívu, ktorý oslabuje dôveru v justíciu a vyšetrovanie korupčných káuz.

Viacero príspevkov na sociálnych sieťach napríklad spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom. Frankovská vysvetľuje, prečo takéto príspevky facheckeri označili ako nepravdivé: „Najvyšší súd sa priamo zaoberal argumentom, že odsúdenie Dušana Kováčika stálo len na výpovediach tzv. kajúcnikov, tieto výpovede boli podporené a doplnené ďalšími súvisiacimi dôkazmi, ako sú výpovede Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.“

Investigatívny novinár Madleňák uviedol, že rozhodnutie sudcu Trubana z utorka (3. 9. 2024) považuje za dobrú správu. To, že v prvej kauze na dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska došlo k prerušeniu výkonu trestu do času, kedy sa o dovolaní rozhodne na Najvyššom súde, ho zaskočilo. Navyše vyzdvihol, že minister Susko sa s odôvodnením nepostavil pred novinárov, ale nahral video. V ňom naznačuje, že celý Kováčikov prípad stojí na výpovediach kajúcnikov, čo podľa Madleňáka nie je pravda.

Podcast bol vyrobený včera 3. septembra. Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.