Pre TOTO VŠETKO neverím morálnemu apelu PREZIDENTKY!

Vypukla vojna.

Nezmyselný strach z historicky takmer bezvýznamného vírusu zrazu ustupuje opodstatnenému strachu z historicky význa mných bômb. A strach zo skutočného chaosu , ktorý je vyvolaný ľudskou zlobou .

Konečne ľudia uvidia, že zloba z chorých ľudských sŕdc a hláv môže napáchať oveľa väčšie škody ako vírus. Naozaj to uvidíme? A naozaj to pochopíme?

Pochopíme, že Zodpovednosť za takýto stav sveta nesieme my všetci ? Sme schopní to pripustiť a premýšľať o tom bez klamstva?

To my sme totiž dovolili , že sa v politike už desaťročia koncentrujú nebezpeční ľudia . Už roky počúvame, že slušný človek do politiky nejde a ak tam už vstúpi, buď odtiaľ rýchlo ujde alebo ostane a stratí svoju dušu.

Takže po rebríkoch spoločenskej a politickej dôležitosti sa zúrivo a bezohľadne šplhajú najmä tie zlovestné, egoistické, narcistické, neurotické, antisociálne osobnosti a mnohí z nich už veria, že sa vyšplhali až do neba.

Štebľami na tých rebríkoch sú naša lenivosť , naša zbabelosť , naša nevzdelanosť a naša ochotná slepota a hluchota voči politikom a verejným veciam.

A ľahostajnosť dokonca aj voči našej vlastnej slobode a ľudskej dôstojnosti .

Zradili sme našich predkov a nechali sme sa sfetovať lacnou zábavou a zhypnotizovať prázdnymi sľubmi a kecami moderátorov, celebrít a politikov. Postupne sme prestali chápať svoj život , jeho hodnotu a jeho zmysel . Prestali sme cítiť pokoru a vďačnosť . Prestali sme veriť, že máme Stvoriteľa a že sme za svoj život zodpovední Jemu. Klameme seba aj ostatných. Kradneme. A zabíjame. Najprv iba slová , potom pravdu , morálku a nakoniec aj ľudí .

V zmysle tohto zanedbaného poznania a vedomý si svojej vlastnej zodpovednosti za stav verejných vecí a hodnotu slova , pravdy a morálky , cítim potrebu reagovať na verejnú výzvu Zuzany Čaputovej , ktorú predniesla vo funkcii prezidenta SR 23. februára 2022.