V minulosti sa na nepriateľské oblasti kreslili obludy, dnes mapy skresľujú realitu inak, hovorí kartograf

Keď chceme zakresliť trojrozmerný svet okolo nás do dvojrozmernej mapy, vždy musíme niečo skresliť.

„Niekedy skreslíme plochy, niekedy uhly, niekedy dĺžky a niekedy všetko,“ hovorí český kartograf Vít Voženílek.

Vedec vysvetľuje, že existuje už okolo 400 rôznych typov zobrazení sveta, aby sme o ňom mali čo najpresnejšiu predstavu, podľa toho, čo chceme mapou povedať.

Napríklad OSN tento rok prijala zobrazenie, ktoré vytvoril projekt Equal Earth s cieľom presnejšie zobraziť veľkosť Afriky, Európy či Austrálie. Vo svojich zobrazeniach sveta tak ponúkne alternatívu k Mercatorovmu zobrazeniu zo 16. storočia, ktoré využili napríklad Google Mapy.

Voženílek hovorí, že v kartografii to nezmení nič a ide o politicko-symbolický prvok.

Vedec tiež vysvetľuje, aké spory sa v kartografii riešia, ako sa vedci pozerajú na to, keď si Donald Trump premenuje Mexický záliv na Americký a prečo sa nemôžete spoľahnúť na mapu, ktorú vám vygeneruje umelá inteligencia.

V podcaste sa dozviete aj:

• prečo už 500 rokov používame Mercatorovo zobrazenie a prečo nikomu nechcel prezradiť svoje rovnice;
• či sa o mapy zvádzali boje;
• čo všetko vieme zakresliť do máp;
• aké problémy vznikajú pri zakresľovaní Krymu, Južného Osetska či Abcházska;
• prečo to isté miesto volá niekto La Manche a niekto Doverská úžina,
• koľko farieb potrebujete na politickú mapu sveta,
• či sa dá v kartografii vyblázniť.