Najekologickejší je živý stromček vypestovaný vo vašom okolí, ktorý po Vianociach správne spracujete, hovorí ekológ

Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou.

Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie.

Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá.

„Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ.

V podcaste sa dozviete aj:

• či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz;
• či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte;
• či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém;
• či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno;
• prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty;
• či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.