Pro přehrání dalších podcastů se prosím registrujte.

Aplikace je ZDARMA. Váš email potřebujeme pouze k tomu, abychom vám mohli vybírat podcasty přesně na míru. Budete moci odebírat podcasty, hledat osobnosti a témata napříč podcasty, aby vám neunikl žádný zajímavý rozhovor.

Vyzkoušejte vaše osobní rádio. Děkujeme, Team Youradio Talk.

Obrázek epizody Slovensko iba Slovákom? Emil Stodola ho chcel aj pre ostatných

Slovensko iba Slovákom? Emil Stodola ho chcel aj pre ostatných

Obrázek epizody Slovensko iba Slovákom? Emil Stodola ho chcel aj pre ostatných

Poslechněte si podcast

25. 6. 2023

55 min

O epizodě podcastu

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom.

Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“.

Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV.

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom. Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“. Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Popis podcastu

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.