SME.sk

Historie

Príbehy troch ľudí, ktorí spravili z Československa lepšie miesto pre život bežných obyvateľov

Dejiny

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny.
Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku.
Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku.
Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">jaroslav.valent@petitpress.sk</a>
-
Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">sme.sk/podcasty</a>
–
Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na <a href="https://predplatne.sme.sk/premiove-predplatne?ref=dobrerano#options">sme.sk/podcast</a>
–
Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://sme.sk/">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://sme.sk/suhrnsme">sme.sk/suhrnsme</a>
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny. Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku. Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku. Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://jaroslav.valent@petitpress.sk/">jaroslav.valent@petitpress.sk</a> - Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na <a href="https://predplatne.sme.sk/premiove-predplatne?ref=dobrerano#options">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://sme.sk/">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://sme.sk/suhrnsme">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See <a href="https://omnystudio.com/listener">omnystudio.com/listener</a> for privacy information.

Aplikace Youradio Talk

Príbehy troch ľudí, ktorí spravili z Československa lepšie miesto pre život bežných obyvateľov

Poslechněte si podcast