„Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné a trochu hranaté. Pretvoriť to do výtvarníckej reči je úlohou slovenského umelca.“ Je to jeden z množstva výrokov Mikuláša Galandu, ktorý nám do istej miery približuje umelecký prístup, prácu a svojím spôsobom i život tohto ikonického predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny.
Kým Martin Benka prináša do dejín slovenského umenia veľkorysú štylizáciu národného života, ktorá sa nám azda najčastejšie spája s výjavom figurálnych kompozícií v obkľúčení pôsobivých horských scenérií, Mikuláš Galanda pôsobí znateľne intímnejšie, utiahnutejšie a melancholicky. Navyše ani motívy, ktoré si vyberá, zďaleka nevedú k idealizácii slovenského života (aspoň na prvý pohľad). A nie sú to len sociálne ladené výjavy ako V krčme, Chudobná rodina, Na ulici, Vysťahovalec či Žobraví speváci. Ešte aj zbojníci a hôrni chlapci pôsobia u Galandu skôr posmutnelo a zádumčivo. Akoby celú Galandovu tvorbu sprevádzala akási obava, ktorá sa dokonca zračí aj v najznámejších a najnežnejších výjavoch matky s dieťaťom v jeho tzv. ružovom období.
S istou dávkou zveličovania a fatalizmu by sme mohli povedať, že to bola možno predtucha predčasnej smrti. Mikuláš Galanda totiž zomrel prakticky na vrchole svojich tvorivých síl vo veku len 43 rokov a zďaleka nevypovedal všetko, čo chcel a mohol. Jeho podpis bol však natoľko výrazný a prelomový, že sa výtvarné umenie na Slovensku k jeho odkazu neraz vracalo a prepožičalo meno výtvarnej skupine galandovcov.
V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku v rámci podcastu Dejiny pokračujeme Mikulášom Galandom. Jaro Valent sa rozpráva s Ninou Gažovičovou - kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti Soga.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.