Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“?
Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav.
Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931.
Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi.
Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny.
Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili.
Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky.
Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov?
A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.
Počuli ste niekedy o „ľudskej ZOO“? Viete si predstaviť ohrady, za ktorými vystavujú „divochov“ či takzvaných „čiernych domorodcov“? Nie je to tak dávno, keď podobné „expozície“ boli súčasťou medzinárodných koloniálnych výstav. Vari najznámejšou z nich sa stala parížska výstava z roku 1931. Dnes sú potomkovia prisťahovalcov z Alžírska, Senegalu a ďalších niekdajších francúzskych kolónií európskymi občanmi. Najskôr si však museli prejsť ťažkou a ponižujúcou cestou ľudí druhej kategórie, ktorých francúzska armáda ako „čiernu silu“ s obľubou nasadzovala na bojiská prvej svetovej vojny. Boli to práve strašné podmienky v zákopoch na západnom fronte, ktoré afrických a európskych mužov po prvý raz zblížili. Príklad a skúsenosť Francúzska dáva veľké množstvo odpovedí aj na aktuálne otázky. Kedy Francúzi začali prijímať afrických imigrantov, ktorí k nim prichádzali neraz proti vlastnej vôli, ako rovnoprávnych spoluobčanov? A ako sa vôbec podarilo, že rasizmus, tak pevne zakorenený v európskom vedomí a v pocite civilizačnej nadradenosti, predsa len ustúpil záujmom republiky a humanity? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
