SME.sk

Historie

Ako si antika predstavovala svet?

Dejiny

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.
S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).
Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.
Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.
Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.
Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?
A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?
Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.


Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy. S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský). Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník. Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti. Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami. Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta? A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie? Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.See <a href="https://omnystudio.com/listener">omnystudio.com/listener</a> for privacy information.

Aplikace Youradio Talk

Ako si antika predstavovala svet?

Poslechněte si podcast